„A ty sa voláš ako?“
Chlapec, asi sedemročný, len pokrčil ramenami.
„Tak ako sa voláš?“ nenechal sa odbiť ten prvý. „Teba sme tu ešte nevideli“.
Chlapec zase neodpovedal, len sa pozeral do zeme. Samozrejme vedel, že sa volá Juro Alner, jeho priezvisko bolo ale v okolí natoľko známe, že mohlo veľmi ľahko jeho, aj celú rodinu, priviesť do koncentračného tábora. Alebo nie. Z okna sedliackeho domu, v ktorom sa s mamou a otčimom skrývali videl, ako akási ženička hodila kus chleba skupine zajatých sovietskych vojakov. Bola na mieste zastrelená.