Alexej Fulmek
Večer, 14. januára 1993. Stojíme v tlačiarni na Lazaretskej ulici v podzemných priestoroch budovy, v ktorej bude o dvadsať rokov neskôr sídliť naše vydavateľstvo. Držíme v rukách čerstvé výtlačky denníka SME. Reportér slovenskej televízie kladie otázku Karolovi Ježíkovi, či má radosť z nového denníka, ktorý práve vznikol a Karol odpovedá: „Radosť nie je to správne kritérium.“ Ešte to nevieme, ale pred nami je dlhý a úspešný príbeh. Je noc, náš cieľ je v nedohľadne a vyzerá to na maratón.
Príbeh denníka SME sa bude navždy začínať Karolom Ježíkom, osobnosťou, ktorá významne ovplyvnila spoločenský a politický vývoj na Slovensku. Karol je nostalgia za starými časmi poslednej dekády minulého storočia, kedy sme verili, že s pádom Mečiara dôjde k prirodzenej katarzii a budeme schopní vytvoriť spravodlivú spoločnosť. Myslím si, že čiastočne sa nám to podarilo.
Bola to výnimočná doba a s Karolom sme prežili výnimočný príbeh. Pre mňa je Karol Ježík predovšetkým kamarát, s ktorým som zažíval od roku 1993 najväčšie dobrodružstvo môjho života. Za ostatných dvadsaťpäť rokov som na neho myslel nespočetne veľa krát a predstavoval som si, ako by dnes vyzerali noviny pod jeho vedením.
Karol sa zapísal do dejín slovenskej žurnalistiky a nikto ho už odtiaľ nevymaže. Bol šéfredaktorom vyvzdorovanej slobody a nezávislosti. Postavil sa na obranu hodnôt slušných ľudí, a tým určil základný fundament denníka SME. Myslím si, že až história docení veľkosť jeho prínosu k rozvoju nezávislej slovenskej žurnalistiky.
Aký bol?
Karol Ježík bol čestný muž a vždy profesionál. Chápal, že nezávislá žurnalistika sa dá produkovať len vo vydavateľstve, ktoré finančne prosperuje a je schopné inšpirovať novinárov k tvorbe kvalitných textov.Karol mal dušu bojovníka, vynikal v záťažových a stresových situáciách a bol schopný robiť odvážne rozhodnutia.
Prečnieval tiež svojou pracovitosťou, novinárskym inštinktom a priateľskou povahou. Bol inteligentný a jeho myseľ neustále produkovala nové nápady. Karol sa snažil napomáhať vzniku a rozvoju slobodnej občianskej spoločnosti. Myšlienky občianskej spoločnosti a tolerancie mal zakorenené hlboko vo svojom vnútri.
Keď sme spolu zakladali denník SME, snívali sme o spoločnosti bez predsudkov, v ktorej neexistujú ľudia prvej a druhej kategórie a v ktorej má každý schopný človek rovnakú šancu na úspech. Chceli sme žiť v spoločnosti, ktorá ctí ľudskú individualitu a inakosť, a ktorej je vlastná sloboda, humánnosť a tolerancia. Nie všetko sa podarilo naplniť, ale denník SME ďalej pokračuje vo svojej nikdy nekončiacej misii.
Karolova smrť súvisela s tým, že celý svoj život a všetku svoju energiu venoval novinám. Trval na precízne odvedenej práci a nedokonalosť ho zožierala. Bol príliš unavený. Súboj o povahu slovenskej spoločnosti a charakter verejného života ho vyčerpal. Bránil slobodu slova, nezávislosť novinárov a právo čitateľov na objektívne informácie. Denník SME získal podobné postavenie ako napríklad Rádio B 92 v Belehrade alebo Gazeta Wyborcza v Poľsku. Tieto médiá sa stali vo svojej dobe symbolmi nezávislého myslenia. Karol Ježík riadil noviny, ktoré pomenúvali neslušné a kriminálne praktiky vtedajšej moci. Zmysel jeho života ostal v troch písmenách, ktoré tvoria hlavičku našich novín.
Karol Ježík bol pre naše vydavateľstvo ako George Best pre Manchester United v dobe Karolovho dospievania. Sympatický, štíhly, dlhovlasý a výkonný muž, ktorý mal inteligentné živé oči, často sa usmieval a bol mimoriadne platným hráčom pre zostavu, ktorú viedol. Tak som si ho zapamätal. Je pre nás tým, čím je Jim Jarmusch pre nezávislý americký film. Charizmatický chlapík, ktorý dostal do výbavy to, čo predurčuje muža byť lídrom. Dodnes žijú tieto noviny na trhu ako jeho odkaz, ako záruka slušnosti a zdravého, kritického rozumu.
Keby som mal charakterizovať jednou vetou, čo mi na Karolovi najviac imponovalo, napísal by som, že to bola ochota bez predsudkov počúvať každého a diskutovať s ním, aj keby išlo o najväčšieho nepriateľa. Mal dar komunikácie. Niekedy sa mi zdá, že jeho dnešný pokoj a rozvaha slovenskej žurnalistike chýba.
Niekoľko biografických údajov
Karol Ježík sa narodil 3. decembra 1953 v Modranke (časť Trnavy). Detstvo a stredoškolské štúdiá (1969 -1972) prežil v Trnave. Študoval ekonómiu v Prahe, ktorú nedokončil, neskôr pracoval v trnavskej tlačiarni a v športovej redakcii Československej tlačovej kancelárie. V roku 1978 absolvoval štúdium žurnalistiky na FF UK v Bratislave. V rokoch 1978 - 1986 pôsobil ako redaktor v športovom oddelení Československej tlačovej kancelárie (ČSTK) v Bratislave. Po nástupe do denníka Smena (1986) na miesto športového redaktora písal ako vyslaný redaktor o olympiádach v Sarajeve (1984) a Soule (1988).Po „nežnej revolúcii" v novembri roku 1989 sa stal zástupcom šéfredaktora denníka Smena a o rok neskôr jeho šéfredaktorom. Pod jeho vedením Smena kritizovala nacionalistické a nedemokratické tendencie na Slovensku. Vznikla tak paradoxná situácia, keď noviny, ktorých vydavateľom bol štát, kritizovali štátnu moc premiéra Vladimíra Mečiara. Tieto noviny skrátka neboli servilné, a Karol si dobre uvedomoval, že kvôli kritickým postojom môže stratiť miesto šéfredaktora.
To sa aj stalo. Prvý pracovný deň po vzniku samostatného štátu – Slovenskej republiky, predstavenstvo štátnej akciovej spoločnosti Smena odvolalo šéfredaktora a riaditeľa denníka Smena. Na protest proti tomuto zásahu do slobody tlače odišlo zo Smeny päťdesiat redaktorov a založili denník SME, ktorý začal vychádzať 15. 1. 1993. Význam tohto symbolického kroku ukázal štátnej moci, že sa jej redakcia nebojí a je schopná vybrať si ťažkú a zložitú cestu, aby zachovala princípy slobodného informovania. Pod Karolovým vedením sa v roku 1996 denník SME dostal do užšej nominácie na medzinárodné novinárske ocenenie Golden Pen for Freedom a v roku 1999 to zasa bola nominácia na udelenie ceny Concordia Press Freedom Award. Životný príbeh Karola Ježíka a denníka SME je teda do veľkej miery aj príbehom zrodu novej, nezávislej a zároveň ekonomicky prosperujúcej slovenskej žurnalistiky v posttotalitnej spoločnosti. Táto prelomová doba vyprofilovala Karola Ježíka ako jednu z ústredných novinárskych osobností svojej doby. Karol od nás odišiel 14. decembra 1998 vo veku 45 rokov po nešťastnom páde na toalete a zranení hlavy počas osláv päťdesiatych narodenín speváka Pavla Hammela.
A prečo vôbec vznikol denník SME?
Denník SME vznikol z vôle nezávislých ľudí, aby zachoval priestor pre slobodné myslenie. Toto je poslaním nášho vydavateľstva dodnes – vytvárať nezávislý priestor pre nezávislých novinárov, aby ktokoľvek v redakcii nepociťoval ani najmenší politický či ekonomický tlak na svoju prácu. Zároveň je to aj naša hlavná zodpovednosť, aby sme písali pravdivé a overené informácie. Cesta profesionálnych, kreatívnych a originálnych novín je pokračovaním Karolovej cesty, hoci tu s nami nie je už vyše dvadsaťpäť rokov.
