Alexej Fulmek, CEO Petit Press
Porota v zložení Iveta Radičová, Zuzana Szatmary, Rudolf Chmel a Alexej Fulmek sa rozhodla udeliť cenu Osobnosť slovenskej žurnalistiky Martinovi Milanovi Šimečkovi za dlhodobú profesionálnu úroveň novinárskej práce.
Porota ocenila najmä celospoločenský prínos novinárskej činnosti Martin M. Šimečku a jeho obhajobu demokratických princípov fungovania spoločnosti. Milan je predstaviteľom kritickej a nezávislej žurnalistiky, ale rovnako aj výborný spisovateľ so silným morálnym akcentom. Vo svojom profesionálnom živote viedol ako šéfredaktor tri redakčné kolektívy (Domino fórum, denník SME a Respekt). Pred Nežnou revolúciou publikoval v samizdate a po revolúcii v mnohých novovznikajúcich slobodných médiách.
Milan sa snaží cely život o silné morálne zakotvenie. Občas ho to robí v živote izolovaným, ale stále má dosť priaznivcov, aby sa necítil sám. Ja som jedným z nich, dokonca som mu venoval jednu celú kapitolu v mojej knihe, keďže viedol vyše sedem rokov denník SME, a odvtedy je prítomný v tiráži novín ako všetci doterajší šéfredaktori.
Prvý raz som sa a s ním stretol ako redaktor denníka Smena, keď som s ním robil rozhovor pre denník Smena o jeho úspešnej knihe Džin a nijako výrazne ma nezaujal, ale asi ani ja jeho.
Neskôr sme mu už s prvým šéfredaktorom denníka SME Karolom Ježíkom ponúkli post šéfredaktora týždenníka Domino Fórum, keď mečiarovci vyhnali vydavateľa Andreja Hrica do Švajčiarska a jeho Domino prestalo vychádzať. Naše vydavateľstvo obnovilo jeho vydávanie v roku 1997 a na moje prekvapenie Milana tento návrh zaujal a nomináciu prijal. Naznačil tým, že nechce byť len disidentom, človekom mimo systému, ale aj aktívnym účastníkom deja. A vymenil dres knižného vydavateľa (dovtedy viedol vydavateľstvo Archa) za noviny.
Milan nepotrebuje masové uznanie, nepodlieza vkusu publika, neriadi sa prieskumami, stačí mu, keď má podporu vo svojej skupine, takže celý život možno podvedome hľadá rebelantskú polohu, potrebuje sa vyhraňovať, lebo vtedy sa mu zdá, že rozumie svetu a má v jeho usporiadaní jasno. Vie vycítiť, kto je ten morálny a kto nie. Princípom jeho písania je hľadanie dôslednej morálnej integrity v živote ľudí a pochopenie, ako funguje svet. Konzistencia a jasné, nealibistické postoje sú pojmy, ktoré sú pre jeho tvorbu nesmierne dôležité. Takže nejde o samoúčelné rebelantstvo. Uvedomuje si rolu intelektuálov, aj keď čoraz viac strácajú vplyv na dianie v spoločnosti. Vyčíta im ľahostajnosť akoby si niektorí neuvedomovali, čo znamená ich hlas pre atmosféru v krajine.
Milan nemá ambíciu niečo riešiť alebo hľadať východiská, prípadne sa nechať rozkolísať kompromisníctvom druhej strany. Je nepoddajný a priamy.
Úlohou, ktorú si stanovil, je popisovať čo najvýstižnejšie náš rozdelený svet a bojovať za správne smerovanie našej civilizácie, i keď pritom občas prepadne skepse, že ľudstvo je nenapraviteľné a ide nesprávnym smerom.
V živote je dôležité nepestovať predsudky, rozprávať sa aj s ľuďmi, ktorí s nami nesúhlasia. Aj tolerancia má, samozrejme svoje hranice. Najhoršie je preto rigidné myslenie a dogmatizmus. Navodzujú totiž pocit neomylnosti, pričom schopnosť uznať si omyl je prejavom inteligencie a múdrosti. Myslím si, že Milan napĺňa aj túto charakteristiku.
